DÁVAM PRIVEĽA

Povedali sme si niečo o tom, čo vo vzťahu robiť, povieme si teraz niečo o tom, čo nerobiť. Rozhodne by sme nemali do vzťahu dávať príliš veľa a príliš skoro. Prílišné dávanie je zďaleka najčastejšie chyba, ktorú vo vzťahoch robia muži aj ženy. 

Často sa jej dopúšťajú neskúsení mladí ľudia, ktorí nemajú znalosti o vzťahoch a tak ľahko skĺznu k chybnému správaniu. Často sa jej dopúšťajú tiež neistí ľudia, či ľudia s nižším sebavedomím, ktorí sa prílišným dávaním snažia úpenlivo získať priazeň partnera, keďže svoje kvality nepovažujú za dostatočné.

V určitých fázach vzťahu, najmä keď vzťah prechádza krízou a jednému z partnerov veľmi záleží na jeho záchrane, môže k prílišnému dávaniu skĺznuť (v tejto pozícii) v podstate každý. Vychádza to z prirodzených túžob a správania v krízovej situácii. Ak je vo vzťahu problém, snažíme sa ho napraviť. Kompenzujeme ho zvýšeným úsilím, takzvane o vzťah zabojujeme. Ak to nezaberie, zabojujeme ešte viac. Potom už nevieme prestať a dávame príliš veľa, niekedy až zúfalo veľa.

Prílišné dávanie často nastáva aj u jednostrannej lásky. Teda v prípadoch, keď je jeden z partnerov zaľúbený oveľa viac ako ten druhý. Prílišným dávaním sa snaží získať city druhého.

Čo to vlastne je dávanie priveľa a priskoro? Prebiehať môže viacerými spôsobmi. Príkladom môže byť priskorá romantika. Je veľa mužov, aj žien, ktorí veľmi skoro (napríklad na druhom, treťom rande) povedia svojmu partnerovi: "Ľúbim ťa." Niekedy to tak urobia, lebo si myslia, že si tým získajú jej/jeho city. Niekedy sú naozaj už dlhšie platonicky zaľúbení. Často sú potom zaskočení, keď reakcia ich partnera je odmietavá a partner sa snaží skôr z randenia vycúvať. Urobili totiž chybu.

Ďalším príkladom sú priskoré záväzky. Veľa mužov a ešte viac žien je ochotných obetovať pre vzťah všetko. Sami sa dobrovoľne a skoro vzdajú kontaktov s opačným pohlavím a niekedy aj svojimi kamarátmi. Od vzťahu očakávajú úplné naplnenie času a citového života. Svojho partnera tým môžu zaskočiť. Partner to vníma jednak ako tlak, keďže zrazu musí vyplniť potreby, ktoré boli predtým uspokojované inde a tiež ako určitý prejav zúfalstva, čo nepôsobí príťažlivo.

Priveľa darčekov. To je ďalším príkladom prílišného dávania. Ani drahé dary si nemusia získať city partnera. Najmä ak sú na začiatku vzťahu a partner cíti, že nemá, ako by ich oplatil. V lepšom prípade sa to skončí slušným odmietnutím daru a zabudnutím na celú situáciu. V niektorých prípadoch sa môže partner aj uraziť.

Priveľa informácií. Ani prílišným rozprávaním, ohurovaním či komplimentmi si city partnera zaručene nezískame. Nie každý je hneď zvedavý na podrobnosti z detstva či predošlých vzťahov na prvom rande. Pri prílišnom rozprávaní sa môže partner stiahnuť a potom môže mať problém otvorene hovoriť o sebe. Najmä ak sa cíti po záplave informácii málo zaujímavý.

Prečo je to chyba? Nie je dobré urobiť pre lásku všetko? Nie je prirodzené snažiť sa potešiť partnera čo najviac? Nie! Nie, kým vzťah nedosiahne určitý bod. Poskytnutie priveľkého vkladu príliš skoro vzťahu ublíži a partnera od nás odoženie. Namiesto toho, aby ste nechali lásku prirodzene rozvinúť, ju udusíte.

Ako prílišné dávanie pokazí lásku:

• Keď dávate priveľa, ukazujete tým svoju neistotu (a niekedy až zúfalosť), pre partnera/partnerku to nie je príťažlivé, ale naopak spôsobuje im to starosti.
• Partner/partnerka nemá spôsob, akým by vám to oplatili. Budete sa cítiť nedocenení. Avšak nie je to ich chyba, oni dávkujú primerane. Vy by ste mali mať viac sebavedomia a vedieť, že aj keď svojmu objektu lásky neprinášate každodenne dary, je to v poriadku.
• Môžete zájsť priďaleko a obetovať aktivity z vlastného života pre vašu lásku. Možno vám váš život okrem lásky nebude pripadať dostatočne zaujímavý. Nie je to dobré a opäť to pôsobí na druhého odpudivo. Predpokladom nadviazania a udržiavania šťastného vzťahu je vyrovnaný a spokojný vlastný život. Nie očakávanie, že až láska ho naplní.

Jedna z horších vecí, ktorá sa môže stať je aj tá, že čiastočne dosiahnete svoje. Pre druhú osobu je príjemné prijímať vašu pozornosť a nechá vás to robiť. Úplne vás neodbije, prípadne neopustí, ale ostanete v nefunkčnom vzťahu. Ak ste na začiatku vzťahu, stanete sa kamarátom, kamarátkou, pričom pre vás je to láska. On/ona to však bude robiť len dovtedy kým si nenájde niečo lepšie, potom to ukončí bez milosti. Pre vás je to (niekedy naozaj veľká) strata času a vaše zúfalstvo sa len postupne prehlbuje.

Čo je teda normálne? Všetky spomínané veci do vzťahu patria: romantika, záväzky, darčeky, informácie o sebe. Treba ich však dávkovať postupne, používať pritom cit a zdravý úsudok. Začínať s menšími vecami a postupne dávať viac. Až vo chvíli, keď ste si navzájom vyznali lásku a sľúbili vernosť, je namieste dávať maximum.

Ako zistíte, že dávate príliš veľa priskoro:

Zrejme aj sami cítite, keď niečo vo vašom vzťahu nie je v poriadku. Možno krok, ktorým sa to chystáte napraviť môžete aj myslieť dobre, ale z odozvy vám je opäť zrejmé, že to nezabralo. Takže najlepším vodítkom sú vlastné pocity. Robíte pre druhého maximum a zdá sa vám, že to nie je dosť a ste pre to v hĺbke srdca nešťastní.

Mnoho ľudí vie, že ten druhý ho má len za kamaráta / kamarátku, respektíve, že vo vzťahu to škrípe a druhému na vzťahu až tak nezáleží, len si nemôžu pomôcť, naďalej robia "maximum", teda už vlastne priveľa a nesprávnym spôsobom.

Samozrejme sa to prejaví aj v reálnych aktivitách. Voláte, alebo píšete mu oveľa častejšie, plánujete skoro všetky spoločné aktivity a rande, dávate oveľa viac darčekov a skoro všetko platíte. Vaše dary sú prijímané niekedy s rezignovaným nezáujmom.

Pre ten nezáujem sa cítite aj zranení a nešťastní, ale neviete si pomôcť. Myslíte si, že ak ich úplne stratíte, bude to len horšie. Vaše zúfalstvo sa postupne zhoršuje.