AKO PRESTAŤ PREHÁŇAŤ

Čo robiť v prípade, že ste zistili, že dávate príliš veľa priskoro? V prípade, že ste nezašli priďaleko a druhý sa vám ešte nezačal vyhýbať, môže byť vzťah zachránený s určitou korekciou správania. Všetko, čo musíte urobiť, je prestať sa snažiť a začať dúfať. Ak ste začali dusiť vzťah, všetko, čo musíte urobiť, je krok späť a nechať ho voľne plynúť. Nevolajte, nepozývajte na rande. Ak môžete, choďte na výlet s kamarátmi/kamarátkami a pošlite mu alebo jej len jednu sms. Ak nemôžete odísť, vrhnite sa na pár týždňov do práce/štúdia. To vám neublíži. Dajte vzťahu nejaký priestor, nechajte nejaký čas na voľný priebeh. 

Podobná rada platí aj pre jednostranne zaľúbených. V prípade, že máte pocit, že vaša láska je väčšia ako pocity náklonnosti vášho partnera k vám, nie je úplne vhodné ho/ju zasypávať romantickými gestami a veľkými vyznaniami, (a už vôbec nie výčitkami typu: "Prečo ma ty neľúbiš?"). Ak ste sa zo svojich pocitov už vyznali, je lepšie stiahnuť sa. Použiť sebaovládanie a aspoň predstierať, že vaše sympatie k nemu/k nej sú približne rovnaké ako jeho/jej k vám. Namiesto vyznaní použite nenápadné zrkadlenie. V spoločných chvíľach sa snažte získať jeho/jej sympatie bez toho, aby ste zdôrazňovali svoje city. Ak ste žena a máte sklony mu príliš často telefonovať, nevolajte mu. Možno časom bude volať sám, lebo si uvedomí, že sa mu s vami dobre rozpráva. Ak ste muž a túžite byť stále s ňou, ovládnite sa. Možno časom začne sama vyhľadávať vašu spoločnosť, lebo si uvedomí, že ste príjemný spoločník.

Prečo to funguje? Súčasné výskumy v láske prišli s objavným pohľadom na pocit zaľúbenia. Štúdie zistili, že:

Aby sme boli zaľúbení, musíme dostávať naspäť niečo, ale nie všetko, pritom mať dôvod dúfať, že naša láska bude opätovaná úplne v budúcnosti.

Tento objav vysvetľuje niektoré z najstarších a najzamotanejších hádaniek romantického vzťahu, ako napríklad, prečo funguje "hranie na nedostupného" a prečo "absencia druhej osoby spôsobí, že srdce po nej zatúži" a tiež prečo zaľúbenosť nie je to isté čo dlhotrvajúca láska.

Vysvetľuje to tiež, prečo atraktívni muži a ženy, ktorí sa správajú k opačnému pohlaviu s určitým nezáujmom, sú často takí populárni. Ak sa k niekomu správate s nezáujmom (avšak nie úplnou ignoráciou), dávate im malé kúsky pozornosti, ktoré v ňom neustále rozdúchavajú túžobné pocity.

Samozrejme, hranie na nedostupného je ľahké, ak vám na druhom nezáleží. Ťažké je hranie na nedostupného, ak vám na ňom veľmi záleží. Napriek tomu je to často (v situácii, keď potrebujete vo vzťahu zvoľniť) jediný spôsob, ako dostať vzťah do rovnováhy.

Keď vás nabudúce zavolá von, povedzte, že by ste ho rada videli, ale uprednostnite niečo iné. Možno neskôr. Ak ju voláte na rande trikrát do týždňa, zmeňte to späť na raz do týždňa. To je presne to, čo by ste urobili, ak by ste boli žiadaný a plnohodnotne žili svoj život. A to je to, čo on alebo ona podvedome chce - nie niekoho, kto je ľahko dostupný, koho nikto iný nechce, či kto je zúfalý.

Ak spôsobenie, že sa niekto do vás zaľúbi, nie je pre vás dostatočnou príčinou, sú aj iné dôvody, aby ste sa nezaľúbili priskoro. Dôvody, ktoré dobre poznajú ľudia so skúsenosťami. Jeden je, že potrebujete mať čas niekoho spoznať skôr, ako sa doňho úplne zaľúbite. Vrhnúť sa bezhlavo do túžby je pochopiteľné, ale najprv si overte, či vaša láska spĺňa vaše rozumové kritériá na to, aby ste si s ňou začali. Ak objavíte závažný nedostatok neskôr, bude pre vás oveľa bolestivejšie zo začínajúceho vzťahu vycúvať.

Ďalším dobrým dôvodom na primerané dávkovanie je dať nejaký čas na vytvorenie skutočnej láske spolu s túžbou, pocitom zaľúbenosti a súhlasom rozumu.

No a ďalším dobrým dôvodom pre odmeranejšie a nedostupnejšie správanie je udržanie rovnováhy vo vzťahu. Každý do vzťahu vkladá niečo trochu iné, ale nie je dobré, ak vzniká prílišná nerovnováha. Ak niektoré dary (nielen hmotné) nie sú nijako opätované. Vtedy to vzťah narúša a môže viesť k jeho koncu. Odmeraným správaním určitým spôsobom zrkadlíme druhého, čím nastoľujeme rovnováhu a nepriamo si získavame jeho sympatie (aspoň ľudské, keď nie romantické.)

Už sme povedali, že k prílišnému dávaniu ľahko skĺznu neskúsení, neistí či jednostranne zaľúbení ľudia. Môže sa to stať však v podstate každému, ak niečo vo vzťahu nesedí a on/ona sa to snaží napraviť zvýšenou snahou, ak to nezaberie, potom až zúfalou snahou. Všetci títo ľudia majú pocit, že musia urobiť pre vzťah maximum. Každý človek si pri svojej snahe pripúšťa možnosť, že nedosiahne cieľ, chce mať však pocit, že urobil pre to maximum. Tento pocit je správny. Ibaže to maximum, čo môžeme v tejto situácii urobiť, nie je zvýšiť snahu. Nie zasypať partnera vyznaniami a ohurujúcimi činmi. To maximum, čo môžeme v tejto situácii urobiť, je ovládnuť sa, urobiť krok späť a byť nedostupnejší. Každý, kto si týmto prešiel, zrejme uzná, že ovládať sa a nedávať najavo svoje silné city v tejto situácii bolo oveľa ťažšie ako zasypať druhého prílišnými vyznaniami, návrhmi či darmi. To je to maximum, čo bolo potrebné urobiť! Stiahnuť sa a dúfať, veriť v seba a budúcnosť.

Veľa ľudí tiež časom zistí, že táto taktika prináša ovocie. Že objekt našich citov začal sám prejavovať iniciatívu, začal sa zaujímať o nás. Čím viac sa o nás zaujíma, tým viac tejto taktike veríme a tým lepšie vieme posúdiť, ktoré veci mu už môžeme dať a ktoré ešte nie. Tým lepšie vieme dávkovať veci, ktoré do vzťahu patria v správnom čase a správnom množstve.

Niekedy sa však stane, že ani táto taktika nedostupného správania nezaberie. Je to pre nás rana, ale musíme to rešpektovať. Urobili sme maximum, čo sme mohli. Najprv sme sa úprimne snažili. Potom sme sa snažili viac. Keď to nepomohlo, stiahli sme sa, verili si a boli nedostupní. Pritom sme sa ďalej snažili nenápadným zrkadlením a menšími činmi. Ani to nepomohlo. Náš objekt sme nezískali, prípadne sa vzťah skončil. Zrejme sme si neboli súdení. Môžeme však mať voči sebe a svojim citom čisté svedomie, že sme urobili maximum. Odnesieme si tiež z tohto vzťahu viac sebaúcty, ako keby sme ho zakončili zúfalými činmi voči partnerovi.

Ako sme povedali, hranie na nedostupného je taktika, ktorá môže vzbudiť v druhom city náklonnosti. Funguje to vždy? Môžeme si tým získať city druhého, alebo jeho náklonnosť povzbudiť? Čiastočne áno, používať však túto taktiku v bežnej situácii (teda nielen vtedy, ak sa partner správa k vám s menším záujmom) môže byť riskantné. V prípade, že vám partner vyjadruje rovnaké alebo väčšie pocity ako vy k nemu, môže hranie na nedostupného jeho pocity ešte viac povzbudiť, ale je tiež šanca, že si to vysvetlí ako skutočný nezáujem a aj on svoje city utlmí. V prípade, že vám partner vyjadruje pocity náklonnosti a aj vy máte oňho záujem, myslím, že je prirodzené tento záujem prejaviť a pocity vzájomne zdieľať. Spoločné sympatie posunú vzťah ďalej ľahšie a rýchlejšie ako predstieranie nezáujmu. Hranie na nedostupného je dobré použiť v situáciách, o ktorých sme hovorili - ak dávame priveľa, ak dávame priskoro, ak sme jednostranne zaľúbení, ak sú naše city oveľa väčšie ako city nášho partnera.