INICIATÍVA

Na to, aby vzťah napredoval, je potrebné posúvať ho. Prvý krok, ktorý je treba v každej fáze urobiť, musí urobiť jeden z partnerov. Ten musí prejaviť iniciatívu. Väčšinou sa táto iniciatíva očakáva od muža, moderná doba však dáva aj ženám možnosti ako sa prejaviť a prebrať iniciatívu, ak je to potrebné. Takisto ak žene niečo vo vzťahu chýba a myslí si, že by to v ňom malo byť, môže prejaviť iniciatívu a do vzťahu to zaviesť..

Aj keď je každý vzťah iný, tak ako sú rôzni ľudia, sú určité kroky, ktoré je potrebné urobiť v takmer každom vzťahu a pri ktorých je iniciatíva nutná. Je dobré mať vedomosti o tom, čo do vzťahu patrí a ako v ňom pokračovať. Nedá sa spoliehať na to, že nám srdce alebo túžby v tom pravom momente povedia, čo treba robiť. Okrem vedomostí pomáhajú aj skúsenosti z predošlých vzťahov. V prípade, že tieto kroky nerobíme, vzťah nenapreduje, stagnuje a po čase sa skončí. Aj keď urobenie každého ďalšieho kroku vo vzťahu môže byť sprevádzané určitou nervozitou a trémou, je potrebné trému prekonať a ďalší krok urobiť. Tréma, aj keď je nepríjemná, pomáha nám sústrediť sa na to, čo je dôležité.

V prípade, že sa napríklad zoznamujeme s úplne cudzím človekom v bare alebo na spoločenskej akcii, k prvým krokom patrí nadviazanie očného kontaktu, priblíženie, pozdravenie, prehodenie pár slov, predstavenie, nadviazanie dlhšieho rozhovoru. Pri každom z týchto krokov zároveň sledujeme reakciu vyhliadnutého partnera a ak je negatívna, zrejme od pokračovania upustíme. Takisto po každom kroku si sami rozmyslíme, či chceme pokračovať.

Rýchlosť akou napredujeme a ako pristupujeme k ďalším krokom, je individuálna. Niekedy môže byť menšia, niekedy väčšia. Ak sa vo vzťahu nič nové nedeje, chvíľu si to môžu obaja partneri užívať, ale po čase to aspoň jeden z nich začne pociťovať ako problém. Ak sa dejú nové veci prirýchlo, je možnosť, že niektoré neprebehnú tak, ako by mali, napríklad niektorá zásadná informácia nezaznie a potom vznikne problém neskôr. Preto je rýchlosť individuálna a je dobré sa riadiť vlastnými pocitmi, názormi, okolnosťami a predsavzatiami. Niekedy spraví jeden z partnerov krok, ktorý je predčasný, ale ten druhý to je schopný akceptovať. Aj pri napredovaní sa dá dospieť ku kompromisom. V prípade, že chceme urobiť vo vzťahu ďalší krok, ale nie sme si istí, či to partner bude už akceptovať, existuje jednoduchý návod. (Ktorý je vhodný aj pre fyzické zbližovanie.) Urobme ten krok. Ak nás partner zastaví, ok, je to stopka. Ak to akceptuje a my chceme ísť ďalej, pokračujme. Pokračujme postupne, pokiaľ to uznáme za vhodné, alebo pokiaľ nás partner nezastaví.

Často sú partneri v láske natoľko zladení, že krok, ktorý chce jeden urobiť, druhý už tiež očakáva. Samozrejme sa občas stane, že jeden z partnerov spraví krok, na ktorý nie je druhý vôbec pripravený. V lepšom prípade sa z toho stane zábavná historka, ktorú potom obaja rozprávajú. V niektorých prípadoch sa dosiahne kompromis, alebo sa tento krok odloží a uskutoční neskôr. V niektorých prípadoch to však môže spôsobiť vážnu roztržku a viesť k rozchodu. Aj v tom prípade to stálo za pokus a je dobré, že sa na to prišlo. Je tiež jasný dôvod, prečo sa vzťah skončil, dôvod, ktorý obaja chápu.

V neskorších fázach vzťahu sa v podstate nerobia nečakané kroky. Krokmi, ktorými vzťah neskôr prechádza, sú napríklad kúpa spoločného majetku, spoločne strávená dovolenka, alebo začatie spoločného bývania. Tieto sa dajú prediskutovať vopred. Každý z partnerov si môže dobre premyslieť, či do toho vstúpi a kedy a rozdielne názory sa dajú vyriešiť kompromisom. Jednostranné kroky sa robia skôr na začiatku vzťahu.

Čo teda patrí k tým konkrétnym krokom na začiatku:

Zoznámenie

Skamarátenie

Pozvanie na rande, randenie

Bozk, fyzické zbližovanie, sex

Predstavenie rodičom a priateľom

Nedá sa pritom len ísť podľa zoznamu a odškrtávať si položky. Každý z krokov je zároveň skúškou, či sa cezeň podarí prejsť a ak áno, je záväzkom do budúcnosti. Nemalo by sa ísť ani prirýchlo, najmä v mladšom veku, lebo každý z týchto krokov je tiež určitou fázou vo vzťahu, ktorú si treba užiť a zistiť, aké z nej máme pocity a čo chceme ďalej.

Osobitným a významným míľnikom vo vzťahu je randenie. Na rande sme zvyčajne s partnerom sami. Máme dosť času porozprávať sa aj o hlbších veciach. Na prvých rande je lepšie zvoliť jednoduchšiu formu, napríklad obyčajné posedenie pri káve či inom nápoji. Na ďalších to už závisí od preferencií a fantázie partnerov. Prirodzene sa snažíme, aby nám bolo na rande spolu dobre. Podľa toho vyberáme prostredie a aktivity počas neho.

Keďže času na rozhovor je dosť, je dobré si najmä pred prvým rande premyslieť o čom sa budeme rozprávať. Existujú výreční ľudia, ktorí s tým nemajú problém a ktorí sú schopní baviť sa na akúkoľvek tému. Tiež ak sa obaja predtým poznali a majú spoločných priateľov a záujmy, téma sa nájde ľahko. V prípade, že ideme na rande s novým človekom, ktorého poznáme len málo, alebo len v nejakých situáciách (napríklad ako kolegu z práce), je dobré si vopred rozmyslieť, o čom sa budeme rozprávať.

Medzi vhodné témy patrí rodina, zábavné príhody, pozitívne zážitky. Okrem vlastných zážitkov sa tiež zaujímame o zážitky partnera. V prípade, že nájdeme spoločnú tému alebo spoločný záujem, o ktorom sa dá rozprávať, rozhovor plynie ľahko. K vhodným námetom patria aj komplimenty alebo vyznania sympatií. Je však dobré ich primerane dávkovať a byť v nich úprimný.

Keďže však naším cieľom nie je len zabaviť toho druhého, ale aj nadviazať hlbší vzťah, je dobré hovoriť aj o veciach, ktoré považujeme v živote a vo vzťahu za dôležité. V týchto veciach je potrebné si názory vyjasniť, dospieť k spoločnému názoru, alebo kompromisu. To je však téma skôr na neskoršie stretnutia. Takisto by mali počas randenia (v neskorších fázach) zaznieť všetky podstatné informácie o nás, aj tie negatívne. Mali by sme sa stručne a vecne zdôveriť s históriou svojich predošlých vzťahov. Okrem iného je to znakom toho, že je to pre nás naozaj len história a že sme s tým už vyrovnaní.

K iniciatíve by som povedal ešte pár slov: Niektorí ľudia nemajú problém byť iniciatívni. Majú zdravé sebavedomie, najčastejšie vybudované dobrým detstvom, mladosťou a predošlými pozitívnymi skúsenosťami. Robia prirodzene kroky, ktoré považujú za dobré pre seba a pre budúceho partnera/partnerku bez toho, aby si ich museli dlho premýšľať. Od začiatku približne vedia, kam chcú s partnerom dospieť a ako. Je to ten najlepší prípad. Ak ešte aj počúvajú partnera a dajú si pozor, aby ho nezatiahli do krokov, s ktorými on/ona nesúhlasí, nie je žiaden dôvod, aby svoju iniciatívu obmedzovali či nejakým spôsobom upravovali podľa návodov.