SEBAVEDOMIE

11.05.2018

Mal som dobré detstvo. Vyrastal som v usporiadanej rodine, žili sme šťastne s rodičmi a sestrou. Ako väčšina rodín v socializme, netrpeli sme núdzou a nemali sme ani luxus. Viac ako spoločenské zriadenie a postavenie rodičov na naše detstvo vplývalo to, že nás mali radi, venovali sa nám a starali sa o nás.


Okrem bežného šťastného života, detstvo spestrili niektoré akcie. K nim patrili rodinné oslavy a oslavy sviatkov, keď sa zišla k nám, (alebo sme my išli k nim) širšia rodina. V lete sme chodili na dovolenku. Prvých desať rokov len na kúpalisko do Maďarska, neskôr niekedy aj k moru. Aj to maďarské kúpalisko sme si ako deti užili. V zime sme chodili lyžovať na podnikovú chatu firmy, kde bol otec zamestnaný. Rovnako zimnú lyžovačku sme si užili a tešili sme sa na ňu.

Okrem osláv a dovoleniek som mal rád Vianoce a letné prázdniny, keď som chodil k starým rodičom na dedinu. Myslím, že som mal také obyčajné, šťastné detstvo ako veľa iných detí mojej generácie a ako aj veľa mojich kamarátov.

Od veku 12 rokov som začal dospievať a začali sa tiež u mňa prejavovať fyzické zmeny súvisiace s dospievaním, začala sa moja mladosť. Počas mladosti pokračoval šťastný život s rodičmi a sestrou, navyše som sa dostal do dobrej partie kamarátov a kamarátok. Chodil som na matematické sústredenia, kde som sa s partiou stretával, v lete počas prázdnin sme chodili stanovať a na rôzne výlety.

Kamaráti z tých čias mi ostali dodnes, aj keď postupne kamarátske vzťahy ustupujú môjmu súčasnému rodinnému životu. Ostali mi tiež pekné spomienky na veľa veselých zážitkov. Spätne hodnotím obdobie svojho dospievania (12-18 rokov) ako asi najveselšie, najmä čo sa týka bezstarostnej veselosti.

Aj v súčasnosti vediem šťastný život a zrejme aj šťastnejší ako bol v mladosti, (ak sa to dá vôbec porovnávať), avšak už to nie je také bezstarostné, je to vykúpené určitou prácou a starostlivosťou o rodinu.

Čo sa týka lások, bol som viackrát platonicky zaľúbený už v detstve a aj počas dospievania, avšak žiadna z týchto platonických lások neprešla do vzťahu.

Prečo tu opisujem svoje detstvo a dospievanie? Obzvlášť, keď bolo tak obyčajne šťastné ako u veľa iných ľudí. Preto, lebo šťastné detstvo a dospievanie je dôležitým predpokladom pre šťastný život v dospelosti a založenie a vedenie šťastnej rodiny.

Keď som si vo veku 34 rokov opäť hľadal nový vzťah, prečítal som niekoľko kníh a článkov o vzťahoch. V mnohých z nich sa písalo, že základ je mať sebavedomie. Vtedy sa darí ľahko nadviazať známosť, darí sa ju udržať a doviesť úspešne k cieľu. Ako však to "všemocné" sebavedomie získať? Mladý človek, ktorý začína randiť, sebavedomie môže mať len ťažko, keďže nevie, ako to vo vzťahoch chodí. Skúsenejší človek, ktorý si hľadá vzťah, má za sebou jeden alebo viac vzťahov, ktoré nevyšli a tak má sebavedomie tiež určitým spôsobom naštrbené. Dokonca aj v prípade, že to bol on (ona), kto dával kopačky. Minimálne si je neistý, (neistá), či si vyberá dobre, keď to neskôr musí ukončiť. Takže oprieť svoje sebavedomie o skúsenosti so vzťahmi úplne nejde. Čiastočne samozrejme áno, lebo v každom vzťahu sa odohrá veľa pozitívnych vecí, ktoré človeka ľudsky aj partnersky posunú ďalej a vie, že ich môže vložiť do ďalšieho vzťahu.

O čo teda oprieť svoje sebavedomie? Možno o svoje kvality, ako sú inteligencia, krása, šarm, vtip, fyzická sila, úspechy v práci či postavenie. Čiastočne je aj toto samozrejme možné. Niektoré z týchto kvalít sú však plytké a takmer nikto nemá rád, keď ho nádejný partner na rande ohuruje. Navyše niektoré na prvý pohľad nevidieť a ak na nich človek upozorní, môže to druhý brať ako chválenie. Určite však tieto kvality prispievajú k lepšiemu životu človeka všeobecne a aj k lepšiemu partnerskému životu.

Keď som sa teda vo veku 34 rokov zamýšľal o čo oprieť svoje sebavedomie, uvedomil som si, že za svoju najväčšiu prednosť nepovažujem svoje skúsenosti, ktoré som vo vzťahoch nabral. Ani svoje kvality, (aj keď zrejme nejaké mám). Za svoju najväčšiu prednosť som považoval, že som prežil šťastné detstvo a dospievanie. A že toto rodinné šťastie budem chcieť dať aj svojej budúcej rodine. A to mi dodalo sebavedomie.

Zároveň, keďže by človek mal byť férový voči svojmu partnerovi, som si uvedomil, že je to tiež kvalita, ktorú u svojej budúcej ženy najviac hľadám. Že by som si nemal dávať podmienky, ako že to musí byť blondína alebo bruneta, veselá alebo vážna, výrečná alebo tichá. Že je pre mňa podstatné to, či žila šťastne a či chce toto šťastie dať svojej budúcej rodine. Keďže, ako som písal, moje detstvo bolo vo svojej podstate obyčajné, uvedomil som si, že tomuto kritériu vyhovuje veľa žien. A že podľa toho si viem predstaviť vybudovať láskyplný vzťah s veľkým výberom žien.